Plný blaženosti vo víre pozitívnych myšlienok s plnou vďačnosťou „odfajkávať“ všetky splnené sny.
Kde však skutočne som? Sedím tu a rozmýšľam nad existenciou seba samého v tomto konzumnom svete. Zapaľujem cigaretu a odsrkávam z kávy. Od času otvorenia prvej knihy zaoberajúcou sa lepším a produktívnejším myslením ubehlo už asi 5 rokov. Od tej doby som stihol zanedbať moje telo a nechať narásť pupok, zoceliť moju závislosť na nikotíne, vyryť viditeľnejšie vrásky svojím trápením. Stihol som sa naučiť väčšej agresií a zúrivosti, dokonale som prehĺbil už aj tak dosť pokrokovú lenivosť a čudujem sa, že som už tak ďaleko písaním mojich myšlienok a pocitov pri mojej cieľavedomosti. Zakuklený v zóne komfortnosti s miliardou neusporiadaných myšlienok vo svojej hlave. Moje ciele podnikania sú na bode „v čom podnikať?“ a dokonale stíham nenávidieť, ohovárať a závidieť všetkému a všetkým čo sa i len na pohľad javí, že ma lepšiu náladu, finančnú situáciu, či obed ako ja. Okrem mojej márnivosti som stihol „ofrflať“ všetko cez svet, štát, európsku úniu, politikov, lekárov, finančnú situáciu na Slovensku až po čašníka, ktorý zmýlil moju objednávku.
Snažím sa vytvoriť bod nadhľadu aby som sa mohol pozrieť na svoju telesnú schránku, pretože už ani zrkadlu neverím že ukazuje odraz toho humorom prekypujúceho Braňa ako sa sám seba pamätám. Nespoznávam sa.
Braňo máš presne tú prácu, ktorú si nikdy nechcel. Máš presne tie pocity, ktorým si sa tak vyhýbal. Máš vlastne všetko to čoho si sa tak bál.
Bojím sa opýtať sám seba, bojím sa opýtať mojej priateľky, mojich kamarátov a mojej vlastnej rodiny čo si vlastne o mne myslia. Odhliadnuc od prívlastku byť niekoho syn, priateľ, brat či kamarát. Aký máte vlastne na mňa názor? Aký máte na mňa názor ako na človeka? Bojím sa tej odpovedi.
Včera som sa zobudil s neskutočne silným pocitom, ktorý mi hovoril „mal by si byť lepším človekom“. Neviem či to bolo vnuknutím a varovaním môjho podvedomia, ktoré ma chce chrániť. Možno len moje svedomie chcelo naznačiť, že takto sa ďalej nedá žiť. No mňa pri rozbore tejto pohnútky napadol krásny nápad. Nápad, že sa pokúsim zmeniť môj život od základu, od základných pilierov môjho ja. A ako všetky múdre knihy a ľudia tvrdia, že je dôležité určiť si časový horizont, ja si určím 1 rok. Za jeden, jediný rok môjho už 23 ročného života to bude komplikované, ťažké, bolestivé a som si toho plne vedomý. Obzvlášť keď to bude plne verejné na internete. Každý kto bude mať záujem, bude si môcť pozrieť ako postupujem a ako plním moje vytýčené ciele.
A preto prosím o vašu podporu, možno trochu hecnutia nedôverou, či iným spochybnením mojich schopností. Pretože len tak sa stanem lepším človekom :)